Sväteniny neudeľujú milosť Ducha Svätého ako sviatosti, ale modlitbou Cirkvi pripravujú na prijatie milosti a spoluprácu s ňou.

Sväteniny pochádzajú z krstného kňazstva: každý pokrstený je povolaný, aby bol „požehnaním“ a aby požehnával. Preto laici môžu udeľovať niektoré požehnania (požehnanie jedla v rodine, rodičovské požehnanie…). Čím viac sa požehnanie týka ekleziálneho a sviatostného života, tým viac sa jeho udeľovanie vyhradzuje vysväteným služobníkom (biskupom, kňazom alebo diakonom). (KKC  1669 – 1670)

Sväteniny ako isté napodobnenie  sviatostí naznačujú najmä  duchovné účinky a na príhovor Cirkvi ich aj dosahujú. Obsahujú vždy modlitbu, ktorú často sprevádza stanovený znak ako je vkladanie ruky, znak kríža, pokropenie požehnanou (svätenou) vodou. Vysluhovateľom svätenín je spravidla biskup. Niektoré svätenia môžu vykonávať aj kňazi.

Sväteniny sú posvätné znaky (úkony) a veci, ktorými Cirkev vyprosuje Božie požehnanie a ochranu a zasväcuje do Božej služby.

Pôvod a cieľ svätenín – Sväteniny (latinsky názov sacramentalia zavedený v 12. stor.) ustanovila Cirkev na posvätenie istých osôb v službe Bohu, najrozličnejších okolností života, používaných liturgických predmetov. Cieľom svätenín je pripraviť ľudí na prijatie ovocia sviatostí a posväcovať rozličné okolností života (KKC 1677).

Sväteniny rozoznávame ako: 1. Požehnania 2. Svätenia (konsekrácie) 3.Exorcizmy.

1. Požehnania sú oslavou Boha za jeho diela a dary, súčasne orodovaním Cirkvi, aby ľudia mohli používať Božie dary v duchu evanjelia.

2. Svätenia – zasvätenia – zasvätením sa osoba alebo predmet odporúča do zvláštnej Božej ochrany.

3. Exorcizmus je úkonom, ktorým Cirkev verejne a s autoritou žiada v mene Ježiša Krista, aby niektorá osoba alebo nejaký predmet boli chránené proti vplyvu zlého ducha a vymanené z jeho moci.